Ako sa menilo Mongolsko?

Napriek svojej odľahlosti a "ľudoprázdnosti" má Mongolsko pomerne bohatú históriu. Ľudia obývali Mongolsko od kamennej doby. Vo všeobecnosti Mongolsko v tomto čase malo podobnú históriu ako zvyšok kočovnej stepi, ktorá leží medzi Sibírou, severným Ruskom na sever a Čínou na Stredný východ a centrálnej Ázie na juh. Tieto stepi obvykle boli obývané bandami kočovníkov. Títo boli niekedy spojení v konfederáciách líšiacich sa veľkosťou. Obvykle hnali zvieratá, obchodovali alebo útočili na viac usadlé národy. Pôvodní obyvatelia Mongolska tak už pred začiatkom nášho letopočtu viedli extenzívne, kočovné poľnohospodárstvo zamerané predovšetkým na chov dobytka. Len zriedka zakladali malé osídlenia. Mongolsko sa stalo politicky dôležité prakticky až okolo 3. storočia.

Mongolská ríša Niekoľko storočí mongolského prenikania cez euroázijský kontinent (obdobie nazývané aj „Pax Mongolica“) radikálne zmenil demografiu a geopolitiku týchto oblastí. Mongoli mali svoj chanát už začiatkom 12. storočia. No najdôležitejšie medzníky Mongolska z hľadiska jej vývoja je nepochybne obdobie Mongolskej ríše. Mongolská ríša sa rozprestierala od východnej Európy, Jadranského mora cez východného Stredomoria až do Číny. Bola to najväčšia ríša v dejinách ľudstva. Jej zakladateľom bol Džingischán. Podarilo sa mu zjednotiť mongolské kmene (Merkiti, Naimani, Mongoli, Ujguri, Keraiti, Tatári a iné menšie kmene) v 1206 tým, že absorboval iné konfederácie do jeho vlastnej. Tak sa začala viac desaťročí trvajúca expanzia jeho ríše na všetky svetové strany. Džingischánovi sa podarilo preniknúť do ázijského Ruska ale aj na územie dnešnej Kórey. Zaujímavé je, že Džingischán nikdy nezačal vojnu ani nenapadol len tak žiadny štát. Bola to väčšinou pomsta za zavraždených poslov alebo obchodníkov. Pred napadnutím, vždy poslal kráľom poslov s výzvou na kapituláciu.

Čínska nadvláda V polovici sedemnásteho storočia ovládli čínski Mandžuovia, neskorší zakladatelia vládnucej dynastie Čching, Vnútorné Mongolsko (teda časť historického Mongolska južne od púšte Gobi, Vonkajšie Mongolsko je časťou severne od Gobi) a o pár desaťročí neskôr aj samotné Vonkajšie Mongolsko – územie dnešnej Mongolskej republiky. Mongoli sa tak dostali do akejsi patovej situácie na rozhraní sféry záujmov Čínskeho cisárstva a silnejúceho cárskeho Ruska. Nakoniec však bývalá Mongolská ríša padla do područia Číny, na ktorej periférií zostala až do začiatku dvadsiateho storočia . Čínska nadvláda spojená s neúmerným zaťažením roľníkov, neúnosným daňovým systémom a represáliami páchanými na nomádskom obyvateľstve dala základ modernému skepticizmu Mongolov v ob lasti ekonomickej, ale aj všeobecnej spolupráce.

KomunizmusV roku 1921, v Mongolsku definitívne zvíťazila marxistická frakcia, ktorá 26. novembra 1924 vyhlásila vznik Mongolskej ľudovej republiky, čím sa Mongolsko stalo druhou komunistickou krajinou sveta. Až do víťazstva Stalina však MĽR zostávala relatívne nezávislým štátom. To sa definitívne zmenilo dosadením Chorloyna Čojbalsana, Stalinovho poručníka. Pod jeho vedením prešlo Mongolsko všetkými stalinist ickými „reformami“: Uskutočnilo pozemkovú reformu, pri ktorej boli roľníci a pastieri donútení vstúpiť do novozaložených družstiev, uzatvorilo 799 z 800 buddhistických kláštorov v krajine, znárodnilo dopravu a vyhnalo všetkých čínskych obchodníkov, ktorí boli dovtedy nosným pilierom mongolského zahraničného obchodu. Podobne prebehli aj v MĽR čistky, pri ktorých bolo v roku 1939 popravených asi 27 000 ľudí, z toho 17 000 buddhistických mníchov.